Žitný ostrov – najväčší riečny ostrov v Európe
Rozprestiera sa v dĺžke 84 km a šírke 15-30 km medzi hlavným tokom Dunaja a jeho ramenom Malým Dunajom.
Od Bratislavy po Komárno zaberá plochu vyše 1600 km2. Je súčasťou náplavového kužeľa, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstupovala do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny. Žitný ostrov je súčasťou Podunajskej roviny. Najmladšie časti roviny patria nivám jednotlivých tokov. Nad plochý povrch nív sa miestami dvíhajú mierne vyklenuté vyvýšeniny – agradačné valy, budované štrkmi, pieskami, hlinami, miestami aj viatymi pieskami.
Najrozsiahlejšia vyvýšenina sa tiahne stredom Žitného ostrova a predstavuje morfologicky najstaršiu a najsuchšiu časť. Takéto vyvýšené formy vznikali aj v mladšom období. Lemujú celý Žitný ostrov, nachádzajú sa pozdĺž Dunaja i Malého Dunaja. Na ramená sa vetviaca riečna sieť na vrchole vyvýšenín podporovala ukladanie materiálu. Priestory medzi vyvýšenými valmi a na ich znížených okrajoch boli zamokrené. Niektoré mali charakter močiarov, za vysokých vodných stavov až jazier.
Dunaj a jeho ramená žili vlastným životom až do doby, kým do jeho režimu nezačal zasahovať človek. Obyčajne sa rieka pokojne plazila úrodnou nivou, no niekedy prívalové vody šírili v okolí hrôzu. Najväčšia povodeň, ktorá postihla Žitný ostrov bola v roku 1501, keď korytom Dunaja pretekalo 14 000 m3 /s vody.
Žitný ostrov – zlatá záhrada Slovenska
Podľa legendy žili na Žitnom ostrove krásne zlatovlasé víly. Ich kráľovná Tündér Ilona plávala po Dunaji v podobe labute. Jej vodné paláce oslňovali krásou a bohatstvom. Všetko sa blyšťalo zlatom a drahými kameňmi. Z topánok víl padal do piesku zlatý prach. Každý si ho mohol nazbierať, koľko vládal. Žitný ostrov sa preto nazýval aj Zlatou záhradou.
V dunajskom piesku a štrku sa nachádza okolo 39 minerálov. Obsah zlata sa pohybuje od 12 do 125 mg. Hoci má Žitný ostrov najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je neustále doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd. Časť územia je vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.
Priemerná hĺbka hladiny podzemnej vody na území Žitného ostrova je od 1,52 do 6,7 m pod terénom. Žitný ostrov je aj jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Na západe medzi Podunajskými Biskupicami a Dunajskou Stredou, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Po ich obvode zasa hnedozeme. Luvizeme sú vo východnej časti Žitného ostrova. Mŕtve ramená vypĺňa rašelinová pôda. Miestami sa vyskytujú slaniská a slance. Pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja, kde sa toky rozlievali do značnej šírky, vznikli čiernice.
