Z histórie mlynárstva
Až do začiatku 20. storočia bolo hlavnou zložkou ľudskej výživy obilie a obilné produkty. Obilie sa spracovávalo mletím, ktoré je známe od najstarších čias ľudskej civilizácie. Prvé drviče obilia sú z 13. storočia pred n. l..
Drvenie tlakom sa neskôr zmenilo na mletie rotačným spôsobom, najskôr vratným, potom neprerušovaným. V staroveku sa ručné mlynčeky rozšírili po celej Európe, v stredoveku už boli súčasťou väčšiny domácností. Podľa využitia energie na pohon mlynov neskôr existovali suché mlyny (využívala sa sila človeka, alebo zvieraťa), vodné mlyny, ktoré do pohybu uvádzala sila vody a veterné mlyny (pracovali vďaka sile vetra). Lodné mlyny mali zariadenie potrebné k mletiu obilnín postavené na dvojici lodí, ktoré boli zakotvené priamo na vodnom toku a mohli tak dobre využívať energiu vody. Lodné mlyny majú byzantský pôvod. Najstarším zobrazením lodného mlyna na Dunaji je rytina Bratislavy z roku 1595.
Mlynárstvo na Žitnom ostrove
Vodné mlyny dotvárali v minulosti neodmysliteľný kolorit krajiny Žitného ostrova. Ich vznik umožňovali vhodné prírodné podmienky súvisiace s Dunajom, ale aj dobové hospodárske pomery. Na Dunaji a jeho ramenách boli spočiatku rozšírené lodné, alebo plávajúce mlyny, ktoré sa sústreďovali v tzv. mlynských prístavoch. Keďže lodné mlyny vytvárali na Dunaji často celé ostrovčeky a prekážali zvyšujúcej sa lodnej doprave, koncom 18. storočia ich zakázali a koncom 19. storočia postupne prebudovali na kolové pobrežné mlyny. Kým pri lodných mlynoch sa mlyn umiestňoval do prúdu toku tak, aby účinok vody na lopatky kolesa bol optimálny, pri kolových pobrežných mlynoch sa voda musela na mlynské koleso privádzať. Prúd vody usmerňovala hať z kolov a prútia povyše mlyna, od ktorej vodu ku kolesu privádzal drevený žľab.
Veľké množstvo kolových mlynov bolo vybudovaných najmä na Malom Dunaji. Vývojom vedy a techniky sa však postupne stali nepotrebnými.
Do dnešných čias sa z veľkého počtu zachovali len štyri, v Jelke, v Jahodnej, v Dunajskom Klátove a v Tomašíkove. Jeden lodný mlyn sa nachádza v Kolárove. Mlyny boli po renovovaní sprístupnené verejnosti a sú technickými pamiatkami.
Jahodná, obec pri Malom Dunaji, bola kedysi známa najmä vďaka mlynárstvu. Z jedenástich mlynov, v ktorých sa mlelo obilie zo širokého okolia, sa bohužiaľ zachovali len dva.
Posledný miestny mlynár Vojtech Takács svoj mlyn v roku 1972 predal Slovenskému národnému múzeu v Martine. Druhý mlyn je v obci dodnes. Vodný kolový mlyn Jahodná sa nachádza v časti obce Alba Régia. Na konci 19. storočia ho dal postaviť Boldizsár Renczés. Po požiari v roku 1920 ho odkúpil panský lesník Štefan Nagy, ktorý ho v roku 1931 prerobil na vodnú pílu. Pomocou rezných zariadení vyrábal v mlyne elektrickú energiu, ktorá nielen urýchlila pílenie, ale aj umožnila osvetlenie verejných budov v obci. Po jeho smrti sa mlyn 27. decembra 1987 dostal do správy Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede. Dnes patrí Západoslovenským energetickým závodom, ktorá mlyn v roku 1999 zrekonštruovala. V súčasnosti je sprístupnený verejnosti.