Lužné lesy
V okolí vodných tokov sa v podmienkach stáleho dostatku vody vyvinuli porasty lužných lesov. Pôdy majú dostatok vlhkosti a vďaka záplavám aj dostatok živín. Lužné lesy sú pravidelne zaplavované v čase jarných mesiacov, či počas povodní. Rastú v nich prevažne dreviny s mäkkým drevom, preto sa tieto lesy označujú ako mäkké lužné lesy.
Porasty sú tvorené vŕbou bielou, vŕbou krehkou, topoľom bielym, topoľom čiernym, ako aj jelšou lepkavou. Lesné porasty sú často veľmi ťažko priechodné, pretože sa v ich podraste dobre darí krovinám, napríklad svíbu krvavému, baze čiernej či čremche obyčajnej. Do korún stromov sa ťahajú rozsiahle porasty brečtana popínavého a chmeľu obyčajného. V korunách stromov je možné pozorovať guľovité trsy parazitickej rastliny – imela bieleho.
Husté porasty lužného lesa lemujúce tok rieky, prevísajúce konáre ponad hladinu a pomalý prúd vody v Malom Dunaji svojou atmosférou pripomínajú krajinu tropického pralesa.
V súčasnosti sú lužné lesy v kultúrnej krajine zachované iba v úzkom páse v okolí Malého Dunaja. Na mnohým miestach boli pôvodné dreviny vyrúbané a nahradené nepôvodnými tzv. kanadskými topoľmi. Kanadské topole sú prevažne krížencami topoľa čierneho s cudzokrajnými topoľmi a ich typickým znakom je veľmi rýchly rast. Topoľovú monokultúru spoznáme podľa pravidelného usporiadania stromov v radoch a rovnako veľkých a starých stromov. Výsadbou monokultúr vytvárame lesy s nižšou druhovou pestrosťou a zároveň umožňujeme prenikanie nepôvodných nebezpečných rastlín do okolia rieky.
