Meandre – typické formy podunajskej krajiny
Koryto Malého Dunaja silne meandruje. Na Podunajsku tak vytvára zaujímavé formy riečneho georeliéfu – meandre. Meander je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka. Tento názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros (dnes Menderes) v Turecku. Meander sa skladá z meandrového oblúka, horného ramena, ktoré leží od oblúka v smere proti prúdu a dolného ramena, ktoré leží od oblúka v smere po prúde. Územie vo vnútri meandra medzi horným a dolným ramenom a meandrovým oblúkom je meandrová ostroha a zúžená časť meandrového oblúka meandrová šija.
Meandre Malého Dunaja sú voľné meandre, kedy oblúky tvorí iba koryto rieky na vlastných náplavoch, do ktorých sa rieka nedokáže zarezať, pretože územie tektonicky poklesáva.
Vznik a vývoj meandrov
Meandre vznikajú bočnou eróziou vodných tokov a usadzovaním materiálu. Zatláčaním prúdnice k niektorému brehu vodného toku vzniká nárazový a nánosový breh. Nárazový breh je vodným tokom podomieľaný, nánosový breh je zasa miestom usadzovania riečnych sedimentov. Bočnou eróziou sa meandre postupne rozširujú a presúvajú smerom po prúde. Ostrohy meandrov sa zmenšujú, meandrová šija sa zužuje a dochádza k zaškrteniu meandra. Vtedy vodný tok, najmä počas povodní, prereže meandrovú šiju a skráti si cestu. Vznikne tak opustený meander. Z meandrovej ostrohy zaškrtením meandra vzniká osamelo stojaci pahorok – obtočník. Opustené meandre sú pomerne častým javom v okolí Dunaja i Malého Dunaja. Pretože voda v nich prestáva prúdiť, menia sa na meandrové jazierka. Meandrové jazierko má najčastejšie tvar rožka a volá sa tiež mŕtve rameno.
Mŕtve rameno je spočiatku vyživované vodou z rieky, ktorá do neho presakuje cez náplavy. Postupne zarastá vodným rastlinstvom a zapĺňa sa hnilokalom, ktorý vzniká rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov. Nakoniec sa zmení na močiar, mokrú lúku alebo sa úplne zazemní. Pás územia, v ktorom vodný tok meandruje a nachádzajú sa tam aj opustené meandre a mŕtve ramená, sa nazýva meandrový pás.
