Malý Dunaj – typická nížinná rieka
S dĺžkou 126,6 km sa pomaly kľukatí Podunajskou nížinou a jej jednotkou Podunajskou rovinou. Je najdlhším a najväčším ľavostranným ramenom Dunaja, od ktorého sa oddeľuje v katastrálnej časti Bratislavy nazývanej Pálenisko. Od nápustného objektu pri Slovnafte tečie kanálom po obec Most pri Bratislave, odkiaľ pokračuje vo svojom pôvodnom koryte so šírkou 30 – 50 m, s množstvom meandrov a typickými lužnými lesmi v okolí.
Pri Kolárove sa vlieva do Váhu a spolu s ním pri Komárne zasa do Dunaja. Plocha povodia je 3 173 km², priemerný prietok pri Trsticiach 31,681 m³/s (2008). Najväčším prítokom Malého Dunaja je Čierna voda. Ďalšie väčšie prítoky sú Blatina a Klátovské rameno.
Malý Dunaj – časť vnútrozemskej delty Dunaja
Spolu s Mošonským Dunajom na území Maďarska je Malý Dunaj súčasťou tzv. vnútrozemskej delty Dunaja. Tento mohutný náplavový kužeľ siahajúci od Karlovej Vsi v Bratislave po Komárno vytvorila rieka počas štvrtohôr (pred vybudovaním vodných diel) po opustení Devínskej brány, zúženého úseku doliny Dunaja v Malých Karpatoch.
Sila toku sa zmenšovala a v území výrazného tektonického poklesu dochádzalo k ukladaniu štrkov, pieskov a hlín. Na náplavoch sa tok vetvil na ramená (divočil), prekladal za povodní svoje koryto a meandroval. Najmohutnejšie ramená Dunaja sú práve Malý Dunaj a Mošonský Dunaj.
Malý Dunaj – prírodné hodnoty a ich ochrana
Malý Dunaj tvorí severnú hranicu najrozsiahlejšieho riečneho ostrova v Európe – Žitného ostrova, ktorý je jednou z najväčších zásobární pitnej vody. Vodný tok aj s okolitou krajinou predstavuje z prírodovedného hľadiska jedinečné územie. Jeho brehy sú lemované nádhernou prírodou, lúkami a poliami, ktoré sú od toku oddelené lužnými lesmi. Lužné lesy sú oázou ticha a domovom mnohých vzácnych a chránených živočíšnych a rastlinných druhov. Možno tu vidieť pobehovať líšky, srnce, jelene, svoj domov tu má nespočetné množstvo hmyzu, ale aj cicavce ako vydra riečna či ondatra pižmová. Z obojživelníkov je to skokan rapotavý a skokan zelený, vtáky sú zastúpené labuťou veľkou, volavkou popolavou, bocianom bielym, kačicou divou a lyskou čiernou a i…
Vo vodách Malého Dunaja žijú: sumec západný, čík európsky, plotica lesklá, jalec tmavý, karas obyčajný, šťuka severná a mnoho ďalších rýb. Veľmi dôležité je preto zachovanie dobrého stavu povrchovej vody a jej ochrana. Kvalita vody Malého Dunaja sa od 70. rokov 20. storočia výrazne zlepšila. Pri toku však ležia viaceré podunajské obce – Kolárovo, Vrakuňa, Most pri Bratislave, Malinovo, Zálesie, Tomášov, Jelka, Jahodná a Trstice. Znečistenie vôd je preto väčšie v urbanizovanom území, kde sa prejavuje hlavne zvýšeným obsahom síranov, chloridov a dusičnanov. Najčastejším znečistením je mikrobiologické znečistenie, najmä vysoké počty koliformných baktérií.
Malý Dunaj a jeho využitie
Malý Dunaj je jedným z posledných miest v Európe, kde sa zachovali staré vodné mlyny, ktoré sa využívajú v cestovnom ruchu. V Dunajskom Klátove sa nachádza kolový mlyn postavený v roku 1920 a funkčný až do roku 1942. Postavili ho na ramene Malého Dunaja, nie priamo na toku. V Jelke zasa možno vidieť vodný kolový mlyn, ktorý je považovaný za stredoeurópsku raritu. V roku 1993 bol zrekonštruovaný a v jeho areáli je zriadené múzeum.
Vody Malého Dunaja sa využívajú na rybolov, ale aj vodné športy, najmä kanoistiku a potápanie. Splavovanie Malého Dunaja ponúka ďaleko od rušného každodenného života jedinečný zážitok. Možno pri tom vidieť mnoho zaujímavých druhov vodných vtákov, slniacich sa žiab, vydrí riečnych a rýb. Najoptimálnejším obdobím na splavovanie je apríl až september, keď rieka dosahuje najvyššie vodné stavy a prietoky. Na brehoch rieky nájde návštevník upravené miesta od rybárov vhodné na táborenie.